Život Prešova
online
online
Poslanci Huba a Hraško: Návrh nového stavebného zákona nie je dobrý, priestor ešte musí dostať odborná i verejná diskusia
16.12.2013 Bratislava
Návrh nového zákona neschvaľovať, ale znova ho riadne prerokovať. Také je stanovisko poslancov z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĹaNO) k návrhu nového stavebného zákona. Pozastavenie schvaľovania sa snažia dosiahnuť aj desiatky odborníkov i dotknutá verejnosť.
Ministerstvo dopravy ho však chce už čoskoro predložiť a vláda má jeho schválenie v pláne legislatívnych úloh hneď v januári. „To považujeme za úplnú ignoráciu desiatok odborníkov zo samospráv, stavovských organizácií, akademickej sféry i mimovládneho sektora. Žiadali sme o presun termínu na september, no ministerstvo svoj návrh a vláda svoj legislatívny plán zatiaľ neprehodnotili,“ tvrdí poslanec za OĽaNO Igor Hraško.
Súčasný zákon pochádza ešte z roku 1976 a ako ukazuje denná prax, hoci prešiel mnohými novelizáciami, zmeny sú nevyhnutné. Mala by im však predchádzať seriózna odborná i verejná diskusia a pripomienkovanie. Práve mesiace poctivej prípravy chýbajú, a aj preto z doterajšej odbornej diskusie vyplýva, že nový návrh zákona nie je dobrý a nie je spôsobilý na ďalšie schvaľovacie konanie. Je terčom kritiky mnohých nezávislých odborníkov, niektorých stavovských organizácií a profesijných komôr, Únie miest Slovenska i početných mimovládnych organizácií a dotknutej verejnosti. Okrem množstva formálnych nesie v sebe aj veľa obsahových nedostatkov.
„Z kritiky návrhu, ktorá odznela aj z úst účastníkov reprezentatívneho seminára, ktorý sme nedávno organizovali na pôde NR SR, vyplynulo okrem iného aj to, že návrh zákona nedefinuje novozavádzané pojmy, nekoordinuje územné plánovanie s ostatnými druhmi plánovania – napríklad priestorovým, či krajinným. V niektorých prípadoch úplne vypúšťa stupeň územného konania a celý proces schvaľovania výstavby redukuje na minimum. Problematiku čiernych stavieb rieši len čiastočne. Návrh tiež nerešpektuje ochranu hodnôt krajiny, zelene a životného prostredia ani dôsledne nezabezpečuje ochranu pamiatok a ďalších verejných záujmov. Obmedzuje aj účasť verejnosti v územnom a stavebnom konaní,“ upresňuje poslanec Mikuláš Huba, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Návrh nového stavebného zákona je nekoncepčný, zložitý a ťažko pochopiteľný. Poskytuje tým možnosť rôzneho výkladu tejto dôležitej právnej normy v praxi. Pritom by mal byť jednoduchší a zrozumiteľný aj pre málo vzdelaného stavebníka či zástupcu samosprávy aj tej najmenšej dediny.
Mikuláš Huba
Igor Hraško
Ministerstvo dopravy ho však chce už čoskoro predložiť a vláda má jeho schválenie v pláne legislatívnych úloh hneď v januári. „To považujeme za úplnú ignoráciu desiatok odborníkov zo samospráv, stavovských organizácií, akademickej sféry i mimovládneho sektora. Žiadali sme o presun termínu na september, no ministerstvo svoj návrh a vláda svoj legislatívny plán zatiaľ neprehodnotili,“ tvrdí poslanec za OĽaNO Igor Hraško.
Súčasný zákon pochádza ešte z roku 1976 a ako ukazuje denná prax, hoci prešiel mnohými novelizáciami, zmeny sú nevyhnutné. Mala by im však predchádzať seriózna odborná i verejná diskusia a pripomienkovanie. Práve mesiace poctivej prípravy chýbajú, a aj preto z doterajšej odbornej diskusie vyplýva, že nový návrh zákona nie je dobrý a nie je spôsobilý na ďalšie schvaľovacie konanie. Je terčom kritiky mnohých nezávislých odborníkov, niektorých stavovských organizácií a profesijných komôr, Únie miest Slovenska i početných mimovládnych organizácií a dotknutej verejnosti. Okrem množstva formálnych nesie v sebe aj veľa obsahových nedostatkov.
„Z kritiky návrhu, ktorá odznela aj z úst účastníkov reprezentatívneho seminára, ktorý sme nedávno organizovali na pôde NR SR, vyplynulo okrem iného aj to, že návrh zákona nedefinuje novozavádzané pojmy, nekoordinuje územné plánovanie s ostatnými druhmi plánovania – napríklad priestorovým, či krajinným. V niektorých prípadoch úplne vypúšťa stupeň územného konania a celý proces schvaľovania výstavby redukuje na minimum. Problematiku čiernych stavieb rieši len čiastočne. Návrh tiež nerešpektuje ochranu hodnôt krajiny, zelene a životného prostredia ani dôsledne nezabezpečuje ochranu pamiatok a ďalších verejných záujmov. Obmedzuje aj účasť verejnosti v územnom a stavebnom konaní,“ upresňuje poslanec Mikuláš Huba, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Návrh nového stavebného zákona je nekoncepčný, zložitý a ťažko pochopiteľný. Poskytuje tým možnosť rôzneho výkladu tejto dôležitej právnej normy v praxi. Pritom by mal byť jednoduchší a zrozumiteľný aj pre málo vzdelaného stavebníka či zástupcu samosprávy aj tej najmenšej dediny.
V prílohe zasielame niekoľko príkladov, aké konkrétne problémy by občanovi mohol priniesť zákon schválený v tejto podobe.
Čo čaká teba, občan, ak sa prijme nový zákon:
Váš sused chce stavať, no úradník – podľa ľubovôle a blahovôle – vám nemusí priznať postavenie účastníka stavebného konania. Podľa jeho uváženia môžete byť totiž dotknutý iba „dočasným vplyvom“, napr. stavebnými prácami pri výstavbe... V niektorých prípadoch vás dokonca zákon ako suseda vylučuje z konania. Môže sa tak stať, že v tesnom susedstve vám vyrastie stavba alebo cesta, ktorá vám bude silne prekážať a strpčovať život – no vy k jej výstavbe (počas úradného konania podľa stavebného zákona) vôbec nebudete môcť vzniesť vecné námietky. Otvárajú sa tak ďalšie cesty a motivácie, aby úradník „privrel očko“ v niečí prospech/neprospech...
Stavebník vo vašom susedstve, podľa aj dnes zaužívanej drzej praxe, najskôr získa povolenie, no následne postaví úplne odlišnú budovu, neprijateľnú pre verejnosť, susedov, okolie. Takto nám reálne vyrastajú napr. 20-podlažné domy, hoci stavebné povolenie bolo na 8 podlaží, ako sa stalo na Šancovej ulici v Bratislave: Keďže miestni obyvatelia sa kvôli tomu s investorom stavby súdia, rozostavaný skelet mrakodrapu už veľa rokov hyzdí túto časť Bratislavy. Obdobný prípad je dom známeho architekta v pamiatkovej rezervácii na Beblavého ulici pod Hradom: Stavebník najprv získal legálne stavebné povolenie, začal ale stavať inú, o. i. o 2,5 m vyššiu stavbu. Teraz požiadal o dodatočnú zmenu stavby pred dokončením, čo aj stavebný úrad povolil. Podobne aj prezidentov syn postavil rodinný dom o jedno podlažie vyšší a nedodržal ani ďalšie predpisy, no krajský stavebný úrad napriek odvolaniam susedov schválil dodatočnú zmenu stavby. Takýchto prípadov je veľmi veľa po celom Slovensku. Arogantní stavebníci vyviaznu nanajvýš so smiešnou pokutou, ako to bolo v prípade luxusného hotela pri zimnom štadióne postaveného bez povolenia, firemnej budovy na Fazuľovej ulici v Bratislave, kde namiesto troch poschodí postavili dvanásť a i.
Navyše, váš sused alebo „šikovný“ developer môže na mieste bytového domu či skladu postaviť povedzme výrobnú halu, pričom nepotrebuje územné rozhodnutie úradu, lebo ide „len“ o zmenu stavby.
Môže takisto umiestniť, postaviť – alebo naopak zbúrať – stavbu aj dlho po uplynutí lehoty platnosti územného rozhodnutia, stavebného povolenia či búracieho povolenia, aj bez jej zákonného predĺženia. Takto bola zbúraná historická pamiatka – bratislavská Cvernovka, porušenie zákona potvrdil aj krajský prokurátor.
V prípade stavebných neprávostí, ktoré aj dnes mnohí zažívate vo vašom okolí, si po novom už nepomôžete. Zákon totiž navrhuje generálny pardon na doteraz nepovolené čierne stavby! Takto by sa očistili aj papalášske vily postavené bez povolenia, či v rozpore s územným plánom aj ďalšími zákonmi, ako napr. vila prezidentovho syna pod Bôrikom v Bratislave alebo palác kontroverzného podnikateľa na pozemku železníc pri Reci. Ba čo viac, ak zákon prejde, môže vyvolať dočasný boom čiernych stavieb. Spôsobí to paragraf s bodom: „Stavebník nepovolenej stavby môže do 30. júna 2015 podať žiadosť o dodatočné povolenie nepovolenej stavby.“ Ktokoľvek teda môže začať nekontrolovanú výstavbu a legalizovať ju začne až pred týmto dátumom. Dovtedy bude ignorovať dotknuté inštitúcie i občanov, aj všetky náležitosti stavebného konania. Keď neskôr stavebník požiada o povolenie, stavba a siete už budú stáť, a bude takmer nemožné dosiahnuť pôvodný stav, teda odstrániť nezákonne postavenú stavbu.
Aj keď je stavba jasne postavená načierno a mala by sa odstrániť, stále si nepomôžete. Napriek sľubom ministerstva zákon stále dostatočne nerieši odstraňovanie čiernych stavieb. Na Slovensku sa búrajú len nelegálne chatrče chudobných Rómov, na bohatých a vplyvných čiernych stavebníkov si však úrady netrúfnu. Aktuálnym príkladom je stavba tzv. Zelenej kocky na Hodžovom námestí v Bratislave. Táto budova mala byť v úrovni pešieho pohybu, pred výstavbou tam bol chodník so zástavkou MHD šírky 6 m. Stavebník však stavbu „nadvihol“ asi o 1m, takže vstup do budovy musí mať schodisko. To postavil na úkor chodníka (teda verejnej plochy), ktorý zúžil približne o dve tretiny. Samozrejme, takýto úzky chodník v kombinácii so zástavkou sa stal kolízny a z hľadiska verejného záujmu neakceptovateľný! Vtejto chvíli neexistuje iné riešenie, len zbúranie stavby – posun celej stavby o meter je nepredstaviteľný. Mesto však špekuluje o posune MHD zástavky, čo je z hľadiska verejného záujmu nevyhovujúce...
Nepomôžete si ani keď budete žiadať, aby čiernu výstavbu vo vašom susedstve stavebník prerušil a vec sa doriešila v súlade so zákonom. Napríklad v známej kauze výrubu parku na Belopotockého ulici v Bratislave stavebné práce pokračovali aj po súdnom rozhodnutí o zastavení stavby – ani polícia ani stavebný dohľad ich neboli schopní zastaviť. Až po mesiaci stavbu zastavil starosta mestskej časti, no za ten čas firma vyhĺbila a zaizolovala veľkú stavebnú jamu. Dokonca podala žalobu za poškodzovanie svojho mena na aktivistku, ktorá sa vyjadrila, že ide o čiernu stavbu... Nový zákon túto vec naďalej poriadne nerieši.
Vo vašej obci môžu zbúrať historickú budovu bez povolenia. Návrh dostatočne nerieši sporné a často konfliktné búrania (i cenných) budov, kde búracie povolenie nie je v súlade so zákonom – napríklad keď ho stavebný úrad vydal iba obyčajným listom, a nie riadnym rozhodnutím na základe stavebného konania, takže sa k búraniu nemohli vyjadriť žiadni ďalší účastníci konania. Typickým príkladom bolo zbúranie bratislavskej Cvernovky.
Zákon neurčuje nezastavateľné plochy. Namiesto výstavby na existujúcich stavebných pozemkoch s nevyužívanými, či chátrajúcimi stavbami sa budú naďalej zaberať a likvidovať ďalšie plochy zelene alebo iné, tradične využívané verejné priestranstvá. Všetko úplne proti trendu EÚ v zmysle „viac zelene“. Bratislava takto prišla o mnohé zelené plochy, parky a verejné priestory – developeri vyrúbali zeleň na Belopotockého, na Krasovského ulici pri Sade J. Kráľa, na nábreží v PKO (vrátane nádherného storočného platana) a i. Pre plánovanú výstavbu podzemných garáží hrozí zničenie parkov na Kollárovom námestí, Šafárikovom námestí či Námestí slobody atď.
Podľa viacerých bodov v zákone budete vylúčený z diania pri stavbách či pri územnom plánovaní. Verejnosti sa ešte uberajú jej práva na informácie, možnosti zúčastňovať sa na rozhodovaní či na pripomienkovaní, zhorší sa prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia. Mnohé procesy pred rozhodnutím sa tak stanú len formálnymi, verejnosť nebude mať žiadny faktický dosah.
Predložený zákon prinesie oveľa viac škody ako osohu. Jednoznačnou cestou je neschvaľovať ho teraz, ale pokračovať v odbornej i verejnej diskusii a seriózne doriešiť – stále nevyriešené – vážne problémy.
Váš sused chce stavať, no úradník – podľa ľubovôle a blahovôle – vám nemusí priznať postavenie účastníka stavebného konania. Podľa jeho uváženia môžete byť totiž dotknutý iba „dočasným vplyvom“, napr. stavebnými prácami pri výstavbe... V niektorých prípadoch vás dokonca zákon ako suseda vylučuje z konania. Môže sa tak stať, že v tesnom susedstve vám vyrastie stavba alebo cesta, ktorá vám bude silne prekážať a strpčovať život – no vy k jej výstavbe (počas úradného konania podľa stavebného zákona) vôbec nebudete môcť vzniesť vecné námietky. Otvárajú sa tak ďalšie cesty a motivácie, aby úradník „privrel očko“ v niečí prospech/neprospech...
Stavebník vo vašom susedstve, podľa aj dnes zaužívanej drzej praxe, najskôr získa povolenie, no následne postaví úplne odlišnú budovu, neprijateľnú pre verejnosť, susedov, okolie. Takto nám reálne vyrastajú napr. 20-podlažné domy, hoci stavebné povolenie bolo na 8 podlaží, ako sa stalo na Šancovej ulici v Bratislave: Keďže miestni obyvatelia sa kvôli tomu s investorom stavby súdia, rozostavaný skelet mrakodrapu už veľa rokov hyzdí túto časť Bratislavy. Obdobný prípad je dom známeho architekta v pamiatkovej rezervácii na Beblavého ulici pod Hradom: Stavebník najprv získal legálne stavebné povolenie, začal ale stavať inú, o. i. o 2,5 m vyššiu stavbu. Teraz požiadal o dodatočnú zmenu stavby pred dokončením, čo aj stavebný úrad povolil. Podobne aj prezidentov syn postavil rodinný dom o jedno podlažie vyšší a nedodržal ani ďalšie predpisy, no krajský stavebný úrad napriek odvolaniam susedov schválil dodatočnú zmenu stavby. Takýchto prípadov je veľmi veľa po celom Slovensku. Arogantní stavebníci vyviaznu nanajvýš so smiešnou pokutou, ako to bolo v prípade luxusného hotela pri zimnom štadióne postaveného bez povolenia, firemnej budovy na Fazuľovej ulici v Bratislave, kde namiesto troch poschodí postavili dvanásť a i.
Navyše, váš sused alebo „šikovný“ developer môže na mieste bytového domu či skladu postaviť povedzme výrobnú halu, pričom nepotrebuje územné rozhodnutie úradu, lebo ide „len“ o zmenu stavby.
Môže takisto umiestniť, postaviť – alebo naopak zbúrať – stavbu aj dlho po uplynutí lehoty platnosti územného rozhodnutia, stavebného povolenia či búracieho povolenia, aj bez jej zákonného predĺženia. Takto bola zbúraná historická pamiatka – bratislavská Cvernovka, porušenie zákona potvrdil aj krajský prokurátor.
V prípade stavebných neprávostí, ktoré aj dnes mnohí zažívate vo vašom okolí, si po novom už nepomôžete. Zákon totiž navrhuje generálny pardon na doteraz nepovolené čierne stavby! Takto by sa očistili aj papalášske vily postavené bez povolenia, či v rozpore s územným plánom aj ďalšími zákonmi, ako napr. vila prezidentovho syna pod Bôrikom v Bratislave alebo palác kontroverzného podnikateľa na pozemku železníc pri Reci. Ba čo viac, ak zákon prejde, môže vyvolať dočasný boom čiernych stavieb. Spôsobí to paragraf s bodom: „Stavebník nepovolenej stavby môže do 30. júna 2015 podať žiadosť o dodatočné povolenie nepovolenej stavby.“ Ktokoľvek teda môže začať nekontrolovanú výstavbu a legalizovať ju začne až pred týmto dátumom. Dovtedy bude ignorovať dotknuté inštitúcie i občanov, aj všetky náležitosti stavebného konania. Keď neskôr stavebník požiada o povolenie, stavba a siete už budú stáť, a bude takmer nemožné dosiahnuť pôvodný stav, teda odstrániť nezákonne postavenú stavbu.
Aj keď je stavba jasne postavená načierno a mala by sa odstrániť, stále si nepomôžete. Napriek sľubom ministerstva zákon stále dostatočne nerieši odstraňovanie čiernych stavieb. Na Slovensku sa búrajú len nelegálne chatrče chudobných Rómov, na bohatých a vplyvných čiernych stavebníkov si však úrady netrúfnu. Aktuálnym príkladom je stavba tzv. Zelenej kocky na Hodžovom námestí v Bratislave. Táto budova mala byť v úrovni pešieho pohybu, pred výstavbou tam bol chodník so zástavkou MHD šírky 6 m. Stavebník však stavbu „nadvihol“ asi o 1m, takže vstup do budovy musí mať schodisko. To postavil na úkor chodníka (teda verejnej plochy), ktorý zúžil približne o dve tretiny. Samozrejme, takýto úzky chodník v kombinácii so zástavkou sa stal kolízny a z hľadiska verejného záujmu neakceptovateľný! Vtejto chvíli neexistuje iné riešenie, len zbúranie stavby – posun celej stavby o meter je nepredstaviteľný. Mesto však špekuluje o posune MHD zástavky, čo je z hľadiska verejného záujmu nevyhovujúce...
Nepomôžete si ani keď budete žiadať, aby čiernu výstavbu vo vašom susedstve stavebník prerušil a vec sa doriešila v súlade so zákonom. Napríklad v známej kauze výrubu parku na Belopotockého ulici v Bratislave stavebné práce pokračovali aj po súdnom rozhodnutí o zastavení stavby – ani polícia ani stavebný dohľad ich neboli schopní zastaviť. Až po mesiaci stavbu zastavil starosta mestskej časti, no za ten čas firma vyhĺbila a zaizolovala veľkú stavebnú jamu. Dokonca podala žalobu za poškodzovanie svojho mena na aktivistku, ktorá sa vyjadrila, že ide o čiernu stavbu... Nový zákon túto vec naďalej poriadne nerieši.
Vo vašej obci môžu zbúrať historickú budovu bez povolenia. Návrh dostatočne nerieši sporné a často konfliktné búrania (i cenných) budov, kde búracie povolenie nie je v súlade so zákonom – napríklad keď ho stavebný úrad vydal iba obyčajným listom, a nie riadnym rozhodnutím na základe stavebného konania, takže sa k búraniu nemohli vyjadriť žiadni ďalší účastníci konania. Typickým príkladom bolo zbúranie bratislavskej Cvernovky.
Zákon neurčuje nezastavateľné plochy. Namiesto výstavby na existujúcich stavebných pozemkoch s nevyužívanými, či chátrajúcimi stavbami sa budú naďalej zaberať a likvidovať ďalšie plochy zelene alebo iné, tradične využívané verejné priestranstvá. Všetko úplne proti trendu EÚ v zmysle „viac zelene“. Bratislava takto prišla o mnohé zelené plochy, parky a verejné priestory – developeri vyrúbali zeleň na Belopotockého, na Krasovského ulici pri Sade J. Kráľa, na nábreží v PKO (vrátane nádherného storočného platana) a i. Pre plánovanú výstavbu podzemných garáží hrozí zničenie parkov na Kollárovom námestí, Šafárikovom námestí či Námestí slobody atď.
Podľa viacerých bodov v zákone budete vylúčený z diania pri stavbách či pri územnom plánovaní. Verejnosti sa ešte uberajú jej práva na informácie, možnosti zúčastňovať sa na rozhodovaní či na pripomienkovaní, zhorší sa prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia. Mnohé procesy pred rozhodnutím sa tak stanú len formálnymi, verejnosť nebude mať žiadny faktický dosah.
Predložený zákon prinesie oveľa viac škody ako osohu. Jednoznačnou cestou je neschvaľovať ho teraz, ale pokračovať v odbornej i verejnej diskusii a seriózne doriešiť – stále nevyriešené – vážne problémy.
Mikuláš Huba
Igor Hraško
0
www.ZIVOTPO.sk
